Zatiaľ, čo na nízkej obežnej dráhe (do 300 km) dochádza pri vyradených družiciach alebo stupňoch nosných rakiet k samovoľnému upratovaniu (objekty sa približujú k Zemi kde v hustejších vrstvách atmosféry zhoria), situácia na vzdialenej geostacionárnej dráhe (36 tis. km) je presne opačná.
Pred uplynutím životnosti sa odsunú mimo túto dráhu, kde prakticky zotrvajú naveky. Zem tak má už dnes akýsi prstenec pozostávajúci z vyradených družíc. Ich počet bude len narastať. Treba poznamenať, že v atmosfére všetko na 100% nezhorí.
Je veľa prípadov, kedy nemalé kusy vesmírnych objektov dopadli na zem mimo tradičných cintorínov kozmického odpadu akým je napr. Tichý oceán:
Na stránke www.gearthblog.com/satellites.html sa nachádza vizualizácia vesmírnych objektov s pozíciou zodpovedajúcou aktuálnej polohe na orbite. Zelenou farbou zvýraznené objekty sú aktívne družice, zvyšok je odpad.
Zdroj: mediabook, satCentrum, Václav Hrubec, 3. 11. 2013